Šesť mýtov o Wikipédii, ktoré treba vyvrátiť

Autor: Jana Plauchová | 21.1.2017 o 9:59 | (upravené 23.1.2017 o 14:46) Karma článku: 11,46 | Prečítané:  8252x

O najväčšej internetovej encyklopédii koluje veľa mylných predstáv a fám. A o jej slovenskej mutácii obzvlášť.

1. Do Wikipédie si hocikto môže napísať hocičo a preto je krajne nespoľahlivá

Dobre, buďme úprimní. Do Wikipédie si každý užívateľ (aj neregistrovaný), ktorý práve nie je zablokovaný, na každú stránku, ktorá nie je momentálne uzamknutá, môže naozaj napísať hocičo. Ale jedným dychom treba dodať, že ak to článku uškodí, spravidla sa tam jeho zásah dlho neohreje. Keby to nebola pravda, vzhľadom na „kultúru“ vyjadrovania na internete by celá Wikipédia bola len spŕškou nezmyslov, vulgárností, sebapropagácie a spamu.

Ochrana pred zásahmi poškodzovačov obsahu Wikipédie – vandalov – je u drvivej väčšiny článkov dvojitá. V prvom rade, všetky zmeny, ktoré sa udiali na určitej jazykovej mutácii Wikipédie, sa dajú v reálnom čase sledovať. Tento zoznam takmer neustále kontrolujú nejakí redaktori, a akonáhle uvidia škodlivý zásah, úpravu zrušia a výtržník dostane napomenutie. Obnovenie pôvodného obsahu článku je bez ohľadu na veľkosť zásahu doň veľmi jednoduché – stačí pár klikov. Oprava tak prebehne veľmi rýchlo – článok sa „uzdraví“ z atentátu často už v priebehu pár sekúnd. Kontrola posledných úprav je posilnená aj tým, že server sám vie vytipovať podozrivé úpravy, ktorým redaktori venujú zvýšenú kontrolu.

Občas sa ale stane, že tento prvý filter, Posledné zmeny, vandala nezachytí. Buď preto, že nie je online žiadny redaktor, ktorý by spravil s článkom poriadok, alebo sú zásahy zákernejšie (čiže nejde o najčastejšie poškodenia typu nadávky, nezmyselné reťazce znakov, či vymazávanie textu) a znalosti aktuálnych online redaktorov na ich odhalenie nestačia. Vtedy je ešte šanca pristihnúť záškodníka prostredníctvom Sledovaných stránok, ktoré slúžia na tématicky špecializovanú kontrolu. Sledované stránky sú stránky daného konkrétneho redaktora, ktorých posledné zmeny si redaktor môže vygenerovať. Každý registrovaný zakladateľ stránky sa stáva automaticky jej sledovačom, a tiež si môže pridať do zoznamu stránok, ktoré sleduje, ľubovoľné ďalšie. Väčšinou ide o stránky, ktoré redaktori sami výrazne upravovali a teda ich téme rozumejú. Pravidelnou kontrolou ich zoznamu môžu odhaliť a zrušiť škodlivý zásah, i keď to občas potrvá aj pár dní (ak redaktor medzitým nebol online).

Navyše, úpravy neregistrovaných a novoregistrovaných redaktorov bývajú všeobecne prísnejšie kontrolované ako úpravy starých znalcov. Až po mnohých kvalitných úpravách si nováčik získa dostatočnú dôveru na to, aby ho skúsenejší redaktori prestali sledovať „na každom kroku“.

Niektorí redaktori si tiež generujú a kontrolujú všetky novozaložené stránky na Slovenskej Wikipédii a vykonajú ich ďalšiu kontrolu. Iný spôsob kontroly nových článkov podľa tém predstavujú zoznamy nových článkov na tematicky zameraných portáloch.

Občas sa, samozrejme, stane, že nejaká chybička, často urobená aj v dobrej viere, všetkými týmito kontrolami prekĺzne. Napriek tomu si nemyslím, že by Wikipédia bola výrazne nepresnejšia, než iné informačné, a najmä len jediným autorom vytvárané články. Jediný autor, hoc aj odborník, môže bez dodatočnej kontroly spraviť z nepozornosti viac chýb, než ich ponechajú redaktori ustavične bojujúci proti poškodzovateľom Wikipédie.

 

2. Na slovenskej Wikipédii nič nie je

Slovenská Wikipédia má v súčasnosti takmer 216 000 článkov – to je dosť vzdialené od môjho chápania pojmu „nič“. Ale áno, rozumiem. Beriem, že množstvo článkov je krátkych, neraz iba jednovetových, neobsahujú informácie do patričnej hĺbky a navyše tých vyše dvestotisíc článkov nepokrýva dvestotisíc objektívne najdôležitejších – a ani najhľadanejších – tém. Často chýbajú významnejšie články než tie, čo sú už založené.

Na druhej strane ale existuje obrovské množstvo článkov pokrývajúcich tému do hĺbky, niekedy do konca do väčšej hĺbky ako na anglickej Wikipédii. A pozor, nie sú to len články o typicky slovenských témach, ale aj články, o ktorých by mali Američania vedieť viac než Slováci. Kvalitu viacerých našich článkov potvrdzuje aj to, že niektoré z nich sú vyberané na preklady do iných jazykov, najčastejšie češtiny. A každým dňom je to lepšie a lepšie.

 

3. Keďže Wikipédia je slobodná encyklopédia, môžem si z nej skopírovať, čo sa mi zapáči, a podpísať sa pod to

Jedným slovom: Nie. Viacerými slovami: Nie, to je protizákonné. Aj keby vám to samotný autor povolil, zákony slovenskej republiky nedovoľujú sa vzdať autorstva, a za nijakých okolností sa nesmiete podpísať pod cudziu prácu. Navyše, autori Wikipédie sa autorstva nikdy nezdávajú a ty si povinný ich ako autora uviesť. Môžeš prevziať texty z Wikipédie a použiť ich, ako uznáš za vhodné, ale autora musíš uviesť vždy. A akým spôsobom? Na to sú presné normy. To isté samozrejme platí aj o obrázkoch a ďalších médiách.

 

4. Celá slovenská Wikipédia je iba prekladom anglickej a českej

To ani zďaleka nie je pravda. O tom, že boli preložené z cudzieho jazyka, nás informuje len približne 27 000 článkov slovenskej wiki. Občas sa síce stane, že sa informácia o preklade stratí, ale odhadujem, že celkový počet preložených článkov nebude vyšší než 30 000, čo je stále iba sedmina z celkového množstva článkov na slovenskej Wikipédii. Navyše, ani tieto články nie sú vždy preložené odslova-doslova. Často má pôvod v cudzojazyčnom článku iba časť, niekedy dokonca len jeden z množstva odstavcov, a zvyšok je pôvodnou prácou našich redaktorov. Pôvodných článkov, aj dlhých a kvalitných, označených za najlepšie a Dobré články, je na wiki hromada, a naopak, často bývajú ony prekladané do cudzích jazykov.

 

5. Redaktori slovenskej Wikipédie sú tajným sprisahaním vlády, puristov, boľševikov, nacistov, atď (nehodiace sa škrtnite)

Ide o klasický scenár, ktorý sa na Wikipédii v miernych obmenách opakuje: zaregistruje sa nový užívateľ veľmi zapálený pre nejakú tému či názor a začne vytvárať a upravovať články tak, aby jeho názor obsahovali. Úpravy sú však vracané a články vymazávané, až napokon po opakovaných búrlivých diskusiách dôjde k dlhodobému bloku daného redaktora. A ten v diskusiách či na svojom blogu začne viesť reči o sprisahaní.

Nie, nie je to tak. Nakoľko ja našťastie prispievam len v témach, na ktorých veľa sporného nie je, podobné prípady sledujem vždy ako nezaujatý pozorovateľ. A po desiatich rokoch sledovania diania na slovenskej Wikipédii môžem zodpovedne vyhlásiť, že nijaké tajné sprisahania a manipulácie obsahu sa tam nekonajú. Áno, redaktori môžu zastávať opačné názory než ten, čo sa cíti ukrivdene, ale kvôli tomu nikoho nešikanujú. Samozvaní „bojovníci za pravdu“ si nevedia uvedomiť, že svoju „pravdu“ väčšinou nevedia podporiť hodnovernými zdrojmi, a že existuje aj možnosť, že oni sami pravdu nemajú. Nechápu, že Wikipédia má byť nestranná, názory vyvážené, a o citlivých témach typu náboženstvo, politika, drogy a podobne treba písať nanajvýš uvážlivo a nestranne. Na Wikipédii nikdy nie ste blokovaní za svoje presvedčenia, ale za spôsob ich prezentácie. Bez ohľadu na to, že vám urazení bývalí nadšenci neschopní pokojnej, slušnej komunikácie a spolupráce budú tvrdiť opak.

 

6. Prispievanie do Wikipédie je iba strata času a nič mi to nedá

Veľa ľudí pri návrhu, že by prispievali do Wikipédie, vyhŕkne: „Načo? Je to len strata času“. Prípadne „je to boj s veternými mlynmi, stav slovenskej Wikipédie sa zmeniť nedá“. Ani to nie je pravda. Teda, bola by to pravda iba v prípade, že strata času je pre vás akákoľvek činnosť, za ktorú nedostávate peniaze. Potom ale strácate čas väčšinu života.

Wikipédia je úžasný vzdelávací projekt nielen pre jej čitateľov, ale – a možno najmä! – pre jej autorov. Aj písanie o témach, ktoré poznáte, výrazne pomáha utriediť si a upevniť poznatky. Citáciami a pomáhaním si odbornými textami si zapĺnate medzery v týchto poznatkoch. Sledovaním opráv vašich článkov inými redaktormi získate predstavu o svojich pravopisných, štylistických a ďalších chybách, dostávate spätnú väzbu a korektúru zdarma, zlepšujete si encyklopedický štýl aj gramatiku. Naučíte sa správne citovať vedecké práce, čo sa vám na VŠ dosť zíde. A dostanete sa k rozličným zaujímavým článkom a informáciám, ktoré by vám ako radovému čitateľovi ani nenapadlo čítať.

Ako prispievateľ, aktívny tvorca si tiež – pokiaľ máte aspoň kúsok empatie – naučíte vážiť si prácu iných ľudí. Keď zistíte, koľko práce stojí dať dohromady kvalitný článok či obrázok, už vám nenapadne kradnúť podobné veci z internetu druhým. Začnete sa riadiť podľa hesla „cituj, aby si bol citovaný“, nebudete robiť druhým to, čo, ako zistíte, je pri spolupráci na wiki nepríjemné vám. Naučíte sa tímovej práci. A tiež zistíte, že voľný čas sa dá využívať aj zmysluplne.

Áno, všetkého veľa škodí, a aj od wiki sa dá získať závislosť – na túto tému už oddávna vznikajú humorné články. No to je vec prístupu, ostatne ako v každej čisto psychicky návykovej záležitosti. V tomto wiki nie je o nič horšia než milióny iných počítačových aktivít, avšak s jedným bonusom – je to jedna z mála aktivít, z ktorých profituje mnoho ľudí. A to dokonca aj vtedy, keď vy už nie. No ktorá počítačová hra toto môže o sebe povedať? :-)

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

V SNS vyčkávajú na Danka a mlčia, viaže ich zákaz zhora

Andrej Danko nezvládol situáciu, SNS na vstup do koalície nemala. Myslí si to jej bývalý člen Rudolf Pučík, ktorý Danka do politiky dostal.

DOMOV

Horúčavy končia, príde ochladenie aj dážď

Meteorologická jeseň sa začína už prvého septembra.


Už ste čítali?